Sonisphere festival – “The big four”

• Tweet
• Email
• ', styling: 'full' });return false">
• 
• Sharebar

• Tweet
• Email

Chcel by som sa tu podeliť o svoje dojmy z jedného z najväčších festivalov v strednej európe – Sonisphere Festival – na ktorom vystúpila aj “The Big Four” – veľká štvorka – Metallica, Slayer, Megadeth a Anthrax.

Na začiatok doprava: autobus od Slovak lines – zo sľúbených štyroch hodín cesty sa nakoniec stalo šesť aj niečo! Ale došli sme v zdraví a to bolo asi hlavné. Počasie – modlili sme sa k metalovým bohom aby nepršalo a tí nás vypočuli (ďakujeme Ozzy a Rob!).

Pri prvom koncerte nastala dilema či si pozriem Fear Factory alebo Anthrax. Voľba padla na Fear factory, pretože ich mám napočúvaných viac, a Anthrax aj tak nepatria k mojím favoritom.

Fear factory predviedli skvelý výkon, Dino Cazares hádzal svojou tučnou hlavičkou ostošesť a Burton C. Bell si šiel hlasivky doslova vygrcať. Väčšinu setu hrali novšie songy, ktoré som moc nepoznal, ale na záver zahrali klasické pecky a to už nemalo chybičku.

Nasledoval koncert Megadeth. Bol som sklamaný zvukom, k nám prichádzala iba guľa hluku. Sklamaný som odišiel po dvoch pesničkách do posilňovne sa posilniť (mali gambrinusa).

Ďalší borci boli Alice in chains. To bol čistý koniec – nuda na roztrhanie. Len som čakal kedy to umieranie skončí. Ale potom prišiel – podľa mňa – vrchol celého festu – Slayer. Páni sú už v rokoch, ale to čo predviedli bolo peklo na zemi. Prve tri pecky boli z posledného albumu World Painted Blood, ktorý nemal chybu. A potom rozbalili staré vypaľováky – Chemical warfare, Mandatory suicide… Keď zahrali South of heaven s dlhým prechodom do Silent scream, vrátil som sa o 16 rokov do zadu a spomenul som si ako som stál s otvorenými ústami pred bratovým magneťákom a počúval túto dvojicu skladieb. Splnil sa môj detský sen. Pre mňa vrchol všetkého, čo som doteraz videl, najlepší koncert v mojom živote!

Celý nažhavený som čakal na Metallicu. Po kompletnej prestavbe pódia sa konečne uráčili prísť. Dve bočné veľkoobrazovky doplnila obrovská projekcia na zadnej časti pódia – paráda! Zdá sa mi, že Metallice urobili o niečo horší zvuk, pesničky nemali tie grády ako pri Slayeri, bolo ich pekne počuť, ale niečo im chýbalo. Niekde v polovici koncertu som fyzicky odišiel, už som nevládal a tak som koniec koncertu len pretrpel – škoda!
Metallica zahrala niečo z nového albumu – Death magnetic, čo ani nemusela, celý album je na hovno, ale nezabudla ani na svoje veľké hity, čo ma potešilo oveľa viac. Skvelý koncert!

Ešte pár foto:

A na záver nesmrteľný song – One: