Historie gulagu – Chlevňuk

• Tweet
• Email
• 
• 
• Sharebar

• Tweet
• Email

Kto čítal od Solženicina knihu Súostrovie Gulag, musel byť zhrozený. Niečo tak strašné nemohlo snáď existovať. Človek mal pocit že to Solženicin preháňa alebo si vymýšľa a keďže v Gulagu aj bol, tak videl len to zlé a najhoršie.

I keď sa na Sibír do vyhnanstva posielalo už za Cára, história stalinského gulagu sa datuje na koniec 20-tych a začiatok 30-tych rokov. Rozmach Gulagu nastal v rokoch hladomoru 1932 – 1935. Kolektivizácia, industralizácia, chybné plánovanie a rozkulačovanie spôsobily spoločenský a hospodársky rozvrat. Podľa odhadov zomrelo následkom hladu v tom období 6 až 7 mil. osôb (!!!). To spôsobilo sociálny rozvrat spoločnosti, prudko stúpla chorobnosť (epidémie), ľudia utekali pred hladom do miest, prudkol stúpla zločinnosť (aj detská). Štát si v čase krízi udržal moc len silou – terorom. Za najmenšie krádeže posielali ľudí na 10 rokov do Gulagu.

Podmienky na život v Gulagu boli katastrofálne. Chýbali úplne základné veci – prádlo, lôžkoviny, obuv, oblečenie, potraviny. Ak umierali od hladu ľudia na slobode, kto by sa už staral o väzňov a vyhnancov.

Koncom 30-tych rokov bolo NKVD (ministerstvo vnútra ktoré malo na starosti Gulagy) jedným z najväčších hospodárskych rezortov. Mali na starosti milióny otrokov (väzňov), ktorý pracovali na obrovských stavbách (železnice, dolovanie uhlia a zlata, elektrárne, výstavba kanálov a veľa ďalších). Keďže pracovných úloh pribúdalo, museli pribúdať aj ruky ktoré to všetko postavia.

Ak porovnám Súostrovie Gulag s touto knihou, vidím jeden základný rozdiel. V Solženicinovom podaní to vyznelo tak, že Stalin cielene likvidoval vlastných spoluobčanov. Ale to bol iba jedna z úloh Gulagu. Druhou bolo využívať otrockú prácu odsúdených na splnenie päťročnice a budovanie obrovských stavieb. Že pri tom umierali hromadne ľudia to pre systém nebolo dôležité, dôležité boly výsledky.